September nie je len mesiacom Alzheimerov choroby, ale už 14 rokov je aj mesiacom, kedy sa na Slovensku v rámci Drobnicovho memoriálu stretávajú a aj trošku medzi sebou súťažia mladí vedci pracujúci na poli biochémie a molekulárnej biológie. Tohto roku sa dňoch 23. – 25. septembra uskutočnil v Horskom hoteli Smrekovica už 8. ročník tejto „mladej“ konferencie.
Už tradične túto akciu spoluorganizujú Slovenská spoločnosť pre biochémiu a molekulárnu biológiu, Ústav biochémie, výživy a ochrany zdravia FCHPT STU, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV a občianske združenie Veda a život.
Prof. Ing. Ľudovít Drobnica, DrSc. bol jednou z najvýznamnejších slovenských vedeckých osobností v oblasti biochémie a mikrobiológie. Za tridsať rokov svojej vedeckej činnosti sa venoval výskumu biologického účinku izotiokyanátov a iných SH-reagentov. Prof. Drobnica založil, rozvinul a vybudoval na Slovensku vedeckú školu týkajúcu sa problematiky mechanizmu účinku prírodných a syntetických látok a vzťahov medzi ich štruktúrou a účinkom s ohľadom na farmaceuticko-medicínske, poľnohospodársko-potravinárske aspekty použitia v praxi. Ako výrazná vedecká osobnosť mal svoj vyhranený spôsob myslenia a argumentácie. V mnohých študentoch a ašpirantoch dokázal vzbudiť záujem o vedu a nasmerovať dané schopnosti. Väčšina absolventov a ľudí ktorí ho poznali z profesijného ale aj súkromného hľadiska na neho dodnes spomína ako na nezabudnuteľný vzor pracovitosti a ľudskosti.
A boli to práve „odchovanci“ prof. Drobnicu, ktorí v roku 2001 v Smoleniciach začali písať tradíciu tohto podujatia, aby si na jednej strane pripomínali vedeckú a ľudskú osobnosť, ktorá sa stala vzorom pre nich a súčasne aby motivovali a posmelili mladších kolegov. Aj z tohto dôvodu je Drobnicov memoriál organizovaný ako súťaž mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov o najlepšiu vedeckú prácu v odbore biochémia a molekulárna biológia. Tento rok navyše pribudla cena Ernesta Šturdíka udelená za najlepšiu prácu v oblasti biotechnológie.
Konferencie sa tento rok zúčastnilo 37 mladých vedeckých pracovníkov. Počas troch rokovacích dní účastníci prezentovali svoje vedecké výsledky v piatich sekciách. Sympózium otvoril plenárnou prednáškou RNDr. Ján Sedlák, DrSc. z Ústavu experimentálnej onkológie SAV, ktorý sa vo svojej prednáške s názvom „Bunková signalizácia a spriahnuté oscilátory“ venoval vzájomnému prepojeniu biologických oscilácii a regulácii bunkových procesov na úrovni génov, proteínov a metabolizmu buniek, pričom poukázal na význam biologických rytmov v kontrole takých procesov ako je rast, delenie či smrť buniek.
V sekcii I. - Xenobiotiká a vzťahy medzi štruktúrou a účinkom látok odzneli 4 súťažné prednášky; v sekcii II. - Molekulárna, celulárna biológia a mikrobiológia, ktorá bola najbohatšia na počet prednášok vystúpilo 16 súťažiacich. Sekcia III. - Enzymológia a proteomika si prítomný vypočuli 4 príspevky a v sekcii IV. - Biotechnológia svoje výsledky prezentovali 6 prednášajúci. V Posterovej sekcii, ktorá má tradične formu 5 minútovej prezentácie pri posteri a diskusie, bolo 7 príspevkov.
Kvalitu príspevkov mladých vedeckých pracovníkov hodnotila odborná komisia, ktorá rokovala v zložení: prof. MVDr. Juraj Koppel, DrSc. (predseda komisie), RNDr. Mária Balážová, PhD., RNDr. Imrich Barák, DrSc., doc. Ing. Albert Breier, DrSc., prof. RNDr. Peter Fedoročko, CSc., doc. Ing. Boris Lakatoš, PhD., prof. RNDr. Peter Račay, PhD., RNDr. Ján Sedlák, DrSc., Ing. Zdena Sulová, DrSc., prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.
Cenu Ľudovíta Drobnicu za rok 2015 získala Mgr. Lucia Messingerová, PhD. z Ústavu biochémie, výživy a ochrany zdravia FCHPT STU/Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV za prácu: Bunkové línie MOLM-13 a SKM-1 rezistentné na azacytidín vykazujú cross-rezistenciu k substrátom P-glykoproteínu. 2. miesto v súťaži o najlepšiu vedeckú prácu mladých vedeckých pracovníkov získala Ing. Ľudmila Kluková z Chemického ústavu SAV za prácu: Grafén ako inovatívny materiál využívaný pri príprave ultrasenzitívnych lektínových biosenzorov. 3. miesto získal Mgr. Stanislav Huszár z Katedry biochémie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za príspevok s názvom: Mykobakteriálne proteíny WecA a Translokáza I – perspektívne ciele pre pôsobenie nových antituberkulotík.
Cenu Ernesta Šturdíka za najlepšiu prácu v oblasti biotechnológie získal Ing. András Hushedyi z Chemického ústavu SAV za prácu: Ultrasenzitívna detekcia glykán-proetínových interakcií pomocou glykánového biosenzora.
Komisia, ktorej rozhodovanie bolo s ohľadom na kvalitu prezentácií opäť veľmi náročné udelila okrem hlavných cien aj ďalšie ceny vo forme hodnotných knižných publikácií piatim súťažiacim: Mgr. Mariánovi Grmanovi, PhD. (Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV), Ing. Kristíne Kováčovej (Chemický ústav SAV), Ing. Štefanovi Belickému (Chemický ústav SAV), Mgr. Nine Kunovej (Ústav molekulárnej biológie SAV) a Mgr. Janovi Madackému (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).
Úspešné podujatie sa aj tohto roku nieslo v duchu prof. Ľudovíta Drobnicu – náročnej a precíznej vedecko-výskumnej práce, ale zároveň v príjemnej a priateľskej atmosfére.
Mgr. Lucia Messingerová, PhD. je absolventkou Prírodovedeckej fakulty odbor Genetika a PhD. získala v odbore Biochémia. V súčasnosti pracuje na Ústave biochémie, výživy a ochrany zdravia FCHPT STU a časť svojho výskumu realizuje na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV (ÚMFG). Venuje sa výskumu rezistencie nádorových buniek.
Rakovina je závažným ochorením, s ktorým sa priamo či nepriamo stretol každý z nás. Aj napriek pokrokom v terapii tohto nejednotného ochorenia dochádza často k zlyhávaniu liečby z dôvodu vzniku rezistencie nádorových buniek na podávané liečivá. Rezistencia je veľmi výraznou komplikáciou a zhoršuje možnosti ďalšej terapie. Výskumný tím na ÚMFG s ktorým Lucia Messingerová spolupracuje študuje mechanizmy rozvoja rezistencie voči hemato-onkologickým liečivám, medzi ktoré patrí aj azacytidín. Aj napriek tomu, že účinnosť tohto liečiva u pacientov s myelodysplastickým syndrómom a akútnou myeloidnou leukémiou bola preukázaná, približne 50% pacientov na liečbu neodpovedá. Presné mechanizmy vzniku rezistencie na toto liečivo nie sú dodnes úplne objasnené a pozornosť je venovaná molekulárnym štúdiám tohto fenoménu. Rezistencia voči onkologickým liečivám môže byť spôsobená niekoľkými faktormi, ako napríklad poruchou apoptózy, zvýšenou aktivitou glutatión detoxifikačneho systému, resp. zvýšenou expresiou ABC transportérov. Výsledky zo štúdie, ktorú Lucia prezentovala poukazujú na fakt, že dlhodobé užívanie azacytidínu môže viesť k rozvoju rezistencie s integráciou rôznych mechanizmov, ktoré spôsobujú rezistenciu ako na samotný azacytidín, tak aj voči širokému spektru ďalších liečiv.
Ing. András Hushedyi je absolvent FCHPT STU odbor Biotechnológie. V súčasnosti sa ako doktorand na Chemickom ústave SAV v tíme Ing. Jána Tkáča, DrSc. venuje príprave glykánových biosenzorov.
Glykány sú z chemického pohľadu oligo- resp. polysacharidy, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na povrchu buniek a v niektorých bunkových organelách ale tiež ich nachádzame v medzibunkovom priestore. Môžu sa vyskytovať voľne, ale častejšie sú naviazané na rôzne proteíny či lipidy. Hoci boli spočiatku glykány považované za inaktívne molekuly, dnes je zrejmé, že ide o triedu molekúl, ktoré sú esenciálne pre život za normálnych i patologických podmienok. Schopnosť glykánov interagovať s mnohými bunkovými proteínmi, medzi ktoré patria rastové faktory, extracelulárne proteázy a ich inibítory, chemokíny, morfogény a adhezívne proteíny regulujúce zápalový proces sa uplatňuje pri vzniku a rozvoji mnohých ochorení, medzi inými rakoviny.
Využitie biosenzorov schopných detegovať väzbu medzi glykánmi a proteínmi má vysoký potenciál nielen z hľadiska pochopenia rôznych fyziologických či patologických procesov, ale je možné ich využiť aj v diagnostike napr. vírusových ochorení či detekcii rakovinových buniek.